Príroda
Krajina je to teplá, mokrá a zelená...
A tak, ako aj v ostatných tropických krajinách, v období dažďov prší stále a v období sucha raz denne.
Najsuchší mesiac bol september a najviac - každý deň - pršalo od Vianoc do Veľkej Noci. Papier tam vtedy nezašuští a čo spadne na zem to vyklíči.
V júni teplomer ukazoval v noci sotva 18 stupňov, cez deň o 10 viac, na Vianoce bolo v noci 25, cez deň 35 a v aute 45 stupňov, všetko merané v chládku...
80 percentná, a niekedy až 96 percentná vlhkosť vzduchu všetky tieto čísielka posúva niekde inde a ... tam nebolo horúco, tam bolo na skapanie...
niekedy...
Na ostrove Gudalcanal je pohorie vysoké ako naše Tatry, ale v zelenej farbe. V hlbokých údoliach džungle je život v mnohorakej
forme a podobe, a nie len tam, ale rovnako aj pod hladinou mora. Šalamúnove ostrovy, a hlavne ich podmorský svet
patria na našej Zemi k lokalitám, ktoré sú najmenej dotknuté vplyvmi civilizácie.
Životu sa tam darí v každej forme a podobe - od pliesní až po
najväčšie zvieratá tam, ktorými sú krokodíly, žraloky a divé svine. Najfarebnejšie to bolo pod hladinou mora a najhlučnejšie v korunách stromov.
Najnebezpečnejšie sú moskyty, lebo prenášaju maláriu, najnepríjemnejšie mravce... hlavne v posteli... Hadov možno stretnuť v horách, potkanov aj v kuchyni...
a celý kolorit ozvučujú žaby, papagáje a iné spevavce...
Flóru okrem orchidei, strelícii a inych exotických kvietkov zastupujú hlavne kokosové palmy, banánovníky a meter a pol vysoká tráva.
Šalamúnsky jedálniček tvoria hlavne banány, sladké zemiaky, kokosový orech a zelené lístočky – to všetko v niekoľkých druhoch...
Pestujú aj kakaovníky, ale čokoládu nejedia... zato na ryži si celkom pochutia...
No a mne veľmi chutila papája, ananás, zelené lístočky kasume a rybka varená v kokosovom mlieku :)
Šalamúnkovia ( ako ich s láskou volám) sa nevedia ponáhľať, vravia, že oni čas nepotrebujú, že ten bol stvorený pre
bieleho muža a z toho ďalšieho nerastného bohatstva by sme tam našli zlato, bauxit, fosfáty, olovo, zinok, nikel,
drevo a ryby.
Obyvatelia
Šalamúnove ostrovy majú 566 tisíc obyvateľov (2007) a populačnú explóziu s indexom 2,54 (Slovensko 0,14). Pikinini
staka v jazyku pidgin znamená, že detí je veľa. Viac ako 40% percent obyvateľov je mladších ako 14 rokov a viac ako
60% ešte nedosiahlo 21 rokov. Zdroj - pozorovaním a CIA
Polmilióna pomenších potmavších Šalamúnkov s kučeravými blond vlasmi rozpráva osemdesiatimi, navzájom úplne odlišnými jazykmi.
Oficiálnu angličtinu poznajú len tí, čo chodili do školy (a tých je málo) a druhý oficiálny jazyk pidgin english
slúži na to, aby sa medzi sebou dohovorili aj susedné osady, lebo ich miestne jazyky (lagos) sú tak odlišné, že im
to nedovolia.
95% obyvateľstva su kresťania, z čoho väčšinu tvoria anglikáni (Church of Melanesian 32%), katolíkov je približne
19%; South Seas Evangelical Church 17%; United Church (Methodist) 10%; a Seventh-day-Adventist 11%.
Väčšina obyvateľov Šalamúnových ostrovov nevie čítať a písať, a to z viacerých dôvodov – etnické nepokoje
(1999-2003), chýbajúce školy, ťažká situácia v rodine...
Gramotnosť sa pohybuje okolo 20 percent a s tým súvisiaca nezamestnanosť prevyšuje aj 80 percentnú vlhkosť vzduchu.
Šalamúnkovia nemajú občianske preukazy, ani kartičky poistenca... nepotrebujú detské domovy ani domovy dôchodcov - ako iné civilizované národy...
prvý, druhý, tretí aj štvrtý pilier poistenia sa nazýva rodina, v rámci ktorej sa prosba o pomoc neodmieta.
Životná úroveň je rozdielna – iná je situácia v hlavnom meste Honiara, kde dostať všetko kúpiť, kde sú
klimatizované budovy a zápchy v uliciach... ale ľudia aj tak chodia bosí...
Iné je to „na vidieku“ - napríklad v Tetere, kde sa ľudia živia tým, čo si dopestujú a čo sa zvýši idú predať do
mesta a iné je to na vidieku, ktoré nemá mesto, kam by sa dalo ísť niečo predať...
A úplne iné to je vysoko v horách, kde sa ani nevie čo tam je... ľudkovia odtiaľ ani neschádzajú dole a od civilizácie
potrebujú len soľ, mydlo a kerosin, ktorý si prídu odrobiť pokosením záhrady a opäť ich zeleň pohltí...
Ludožrútstvo - nie som etnológ, tak som sa na to nesmelo spýtala priamo Šalamúnkov a oni so smiechom, že –
„Alena, neboj sa! S tým sme už dávno skončili... včera sme dojedli posledného..."
A nezjedli ma ani z čistej lásky... horšie pravda dopadli prví kresťanskí misionari, ktorí tam prišli pred asi 100 rokmi...
Tetere
Tetere je asi najväčšia diera na konci sveta a predsa pre mňa tak veľa znamenalo, stalo sa mi stredom a bola som v
jeho strede, od prvého momentu sa nosíme v srdci...
Tetere očarí slobodou a spúta bezmocnosťou, Tetere vysnívané, zatracované, vysmievané aj vyzdvihované...
Tetere plné papagájov, detí a výziev... Tetere prázdne od prostriedkov a stresu...
V Tetere sa informácie presúvali bez telekom
úradu a tráva sa kosila mačetou... v Tetere sa dalo v obedňajšom sparne posedieť v tieni manga a vychunať si dúšky z
kokosového orecha...
V Tetere sa nikto neponáhľal... do Tetere ľudia prichádzali, usmiali sa a odchádzali... Tetere s
najväčším výskytom malárie, bez elektriky, bez chleba a pitnej vody... Tetere na konci sveta...
Tetere je oblasť obkolesená nekonečnými plantážami olejových paliem, misijná stanica, Farnosť Krista Kráľa v správe
saleziánov don Bosca. Do farnosti patrí 9 osád Suaghi, Talaura, Turarana, Kompuoro, Sali, Bebe, Grove, Nono,
Koiwo... prvé 4 su väčšie... Väčsie znamená, ze v dedinke Suaghi bolo za rok 100 krstov a to len polovica dediny je
katolícka... a v Koiwo je len niekoľko domov ...
Najbližšie k misijnej stanici je osada Grove, zvyšok je na hodinku, dve a Turarana až 5 hodín peši...
Tetere s hlavným mestom spája vysielačka a 20 km rozbitá cesta, ktorú landcruiser toyota zvláda za hodinku.
V Tetere je okolo misijnej stanice - z jednej strany klinika, a v nej lekár jeden deň do týždňa a z druhej Nguvia
Community High School, kde stoličky a lavice majú len vo vyšších ročníkoch.
Vedľa kliniky talianski dobrovoľníci stavajú Mini Hospital – nemocnicu, a hneď vedľa nej je novovznikajúce
Don Bosco Rural Training Center so svojimi ryžovými poliami.
Za Nguvia školou z druhej strany je zase policajná stanica a jeden kilometer ďalej akurát zo zelenej džungle
vysekávajú fabriku na výrobu oleja z olejových paliem, ktorá po občianskych nepokojoch v roku 2002 spustla a džungľa ju
pohltila...
V Tetere od februara 2005 začalo svoje vysielanie aj RADIO BOSCO FM 89.9, skromne, na solárny panel, hodinkou denne, ale vysiela
doteraz a stále viac...
|