Človek musí inému splniť sen, aby sa mu splnil ten jeho.

Projekt pre podporu vzdelania
na Šalamúnových ostrovoch

Na Šalamúnových ostrovoch je 80% vlhkosť vzduchu, rovnako vysoká je negramotnosť a nezamestnanosť. Iné štatistiky hovoria o tom, že 43% populácie je mladších ako 15 rokov a polovica národa ešte nemá 20 rokov. Sú to čísla, o ktorých "západný" svet len sníva, a ten "šalamúnsky" sa trápi so školnými poplatkami. V priemernej šesťdetnej rodine traja skončia šesťročnú základnú školu, a len jeden aj ďalšie tri roky strednej školy... Škôl je málo, sú ďaleko a veľa rodičov si myslí, že pre ich deti je stredoškolské vzdelanie drahé a zbytočné.

Životné náklady na šalamúnskom vidieku sú minimálne - za elektriku sa neplatí lebo jej niet, voda spadne z neba a teplo majú... Skromný Šalamúnko si chatrčku postaví z bambusu a palmového lístia, na večeru mu stačí varený zemiak alebo pečený banán, prípadne naopak... "Alena, keby si bývala v džungli, potrebuješ peniaze len na tri veci - na mydlo, soľ a kerosin do lampy" - mi raz vysvetľovala Caroline, "bez ostatného sa dá prežiť...".

Tak prečo teda? Prečo ich nenechať tak?
Veď nech si žijú po svojom...
Nuž napríklad preto, lebo ich tak nenechajú výrobcovia cigariet, ktorým je jedno, či si ich zákazník dokáže prečítať na krabičke, že fajčenie škodí zdraviu (a už nehovorím ako ťažko tomu Šalamúnko uverí, keď biely muž je múdry muž a fajčí), nenechajú ich tak ani výrobcovia lacných filmov plných násilia a sexu, pod ktorými sa prehýbajú regále vo videopožičovni v Honiare, a marketingová politika značky Panadol tiež vyhráva nad poznaním, že hlava môže bolieť aj z nedostatku tekutín...
Alebo či sa dá - pri pohľade do očí mladej mamičky, ktorá drží v ruke mŕtve telo svojho štvorročného dieťatka - povedať jej - viete, my si myslíme že vám je tu tak dobre a nebudeme vám to tu kaziť, žite si aj naďalej svoj život... a my si budeme tiež svoj... a keď budeme potrebovať voľné trhy, my prídeme...
Problém je, drahá Carol, že vašu "idylickú" džungľu za posledných 20 rokov vystriedala iná džungľa. - "Hem tru, Alena, olketa breakem kastum finiš."

Náš projekt im tam nezváža ojazdené autá, nestavia hotely či kasína, ani nevyrubuje lesy.
Cez tento projekt by sme chceli podporiť úroveň vzdelania na Šalamúnových ostrovoch a dať ich obyvateľom rovnakú šancu v dnešnom svete, ako máme my, aby si mohli vybrať...
A pre tých konkrétnych mladých ľudí - je to ako keby ste im rozviazali krídla, ukázali mladej duši že sa dá aj lietať a snívať a dali jej nádej, že sa v tom zelenom parnom hrnci tam neudusí ...
Neprinášame im tam našu civilizáciu, my im pomáhame budovať ich vlastnú.

Ako im pomáhame? Pomáhame im s platením ich poplatkov za školu. Nikdy to nie je plné školné, je to len príspevok vo výške 30 až 70% z ceny školného, v závislosti od školy, ročníka a výšky príspevku od sponzora. Nemôžeme im platiť plné školné, pretože by sme na seba zobrali aj plnú zodpovednosť, a to nie je naším cieľom. A nie sú to príspevky na stravu, oblečenie ( s výnimkou školskej uniformy) alebo na bývanie... o to sa už musia postarať sami. Naša pomoc smeruje výhradne na vzdelanie.
Každý náš ŠTUDENT má svojho SPONZORA, alebo adoptívneho rodiča, s ktorým si osobne dopisuje. Sponzor prispieva na študenta sumou minimálne 2500 SKK na rok, ktorú posiela na účet v slovenskej banke.
Peniaze sa hromadne prevádzajú na účet do ANZ Bank v Honiare a koordinátorka projektu v Tetere obdrží zoznam študentov a sumu, ktorú potom vypláca jednotlivým študentom. Príspevky sa vyplácajú na začiatku každého polroka - vo februári a v júli.

Okrem takejto adresnej pomoci jednotlivým študentom, máme aj takzvaný spoločný fond, do ktorého putujú finančné dary od dobrodincov, ktorí chcú nejakým spôsobom podporiť tento projekt. Z tohoto fondu sa potom financujú rôzne iné aktivity pre všetkých našich študentov - sú to napr. príspevky na školskú uniformu, vianočné darčeky pre študentov, prospechové štipko na škole Don Bosco Technical Institute, predplatné jediného šalamúnskeho časopisu Voice Katolika pre každého študenta, alebo National Geographic pre niektoré školy a podobne ...
Projekt je na Šalamúnových ostrovoch zastrešovaný aj Saleziánmi don Bosca, ktorí spravujú farnosť Krista Kráľa v Tetere a strednú školu Don Bosco Technical Institute v Honiare.

Aké sú šalamúnske školy?
Vzdelanie začína ako u nás - v materskej škôlke. Materské škôlky existujú vo väčších dedinách, na misijných staniciach, v komunitných centrách... Pôsobia v nich väčšinou ako dobrovoľníčky miestne mladé žienky, ktoré si svoje pedagogické vzdelanie dopĺňaju v letných kurzoch na pedagogickej college. Deti sa v materských škôlkach učia spievať, hrať, hláskujú abecedu ( po anglicky), je to skoro ako u nás - akurát že tam nespia, nejedia a hrajú sa na holej zemi... najčastejšie s kamienkami... lego ani barbie nemajú.


Potom nasleduje jeden rok pre-class (prípravka), po nej Primary School, ktorá je šesťročná. Triedy v nej sa označujú ako class 1 až class 6 a žiaci do nej nastupujú keď majú dostatok rokov (6, 7, 8) a síl na to, aby k nej dokráčali cez brody riek a v letnom sparne niekedy aj do vedľajsej osady... Nie všetky primary school majú v triede stoličky či lavice a osemročný Šalamúnko sa plniacemu peru poteší asi rovnako ako u nás jeho rovesník mobilu. Za primary school sa platí len 50 SBD/rok a uniforma, ale keď je v rodine 6-8 detí, aj to je položka...

Školský rok trvá 10 mesiacov, začína vo februári a končí s novembrom. V júni sú "zimné" prázdniny, december a január sú zasa "letné".
Výuka je podelená na 4 terms - naše štvrťroky. Jeden term obsiahne 10 týždňov školy a v tom 11. sa píšu testy zo všetkých predmetov vo všetkých ročníkoch, potom nasleduje týždeň voľna... a zase 10 týždňov školy, testy, voľno. Okrem toho voľno je stále keď monzúnovo leje... (stúpne hladina riek, cesty sú neschodné = kalamita)

Po šiestich rokoch v Primary school sa Šalamúnko prekráča do Secondary school, za ktorú sa platí od 700 do 3000 SDB/rok, plus uniforma, a keď je škola ďalej od domu, tak treba prirátať aj cestovné. Školy sa líšia úrovňou výuky aj vybavenia, počtom žiakov a ročníkov, zriaďovateľom ( komunitná, cirkevná, štátna) a vo vyšších ročníkoch aj zameraním - akademické, technické, praktické...
Ročníky sa v secondary school označujú ako form 1 až form 7. Po troch krokoch štúdia - na konci form 3 - sú skúšky a ak študent uspeje a má peniaze na ďalší ročník pokračuje v štúdiu. Ďalšie skúšky ho čakajú vo form 5, form 6 a form 7.
Nie všetky školy majú form 5 a 6 a máloktoré majú form 7. Po úspešných skúškach vo form 7 je šanca dostať sa na univerzitu, ale na Šalamúnových ostrovoch ju nemajú... kompletnú... majú len začiatočné ročníky len niektorých odborov USP (University of South Pacific), ktorá sa dá doštudovať len vonku - najčastejšie je to Papua Nová Guinea, Vanuatu alebo Fiji.. a na to okrem filipa je treba aj iného sponzora "Filipa" ...
Okrem nedostatku škôl, peňazí, kníh a motivácie im - z pohľadu našinca - vzdelanie sťažuje aj fakt, že akonáhle sa študentka vydá či Študent ožení - je zo školy vonku ... a to keď dobre počítame, tak v tých vyšších ročníkoch secondary school majú niekedy aj po dvadsiatke ... a preto si nesmierne vážim a obdivujem tých mladých Šalamúnkov, ktorí sa v tom teple a vlhkosti prebojovali až do form 6 či form 7.

Kto sú naši študenti?
V našom projekte pomáhame predovšetkým študentom z oblasti Tetere na ostrove Guadalcanal. Tetere je názov misijnej stanice, farnosti, kde som prežila rok a druhý rok som ju pravidelne navštevovala. Do programu je študent zaradený bez ohľadu na vierovyznanie, vek či školu na ktorej študuje. Podmienkou je vypísať prihlasovací formulár a napísať o sebe krátky list a - ak je to možné tak aj s fotkou - doručiť to na Slovensko.

Kto sú naši sponzori?
Sú to jednotlivci, rodiny, triedy žiakov a študentov, mladí aj starší, Slováci aj Česi, sú to ĽUDIA S VEĽKÝM SRDCOM :)

Trocha štatistiky
Projekt začal v júli 2005, kedy som na teterskom dvore interview-ala asi 80 študentov, a svojich sponzorov do konca roka 2005 našlo 18 študentov, ku konca roka 2006 ich bolo 76 a vo apríli 2007 sme na čisielku 111. Študentom sme v priebehu dvoch školských rokov rozdali 32850 SBD na školné poplatky a spolu s podporou iných aktivít to bola suma 37582 SBD. Na nový školský rok 2007 plánujeme a potrebujeme na školské poplatky vyše 50 tisíc šalamúnových dolárov... a začínalo to tak nevinne...

Ako začať?
Jednoducho. Napíšte na a spolu vyberieme študenta zo zoznamu voľných študentov. Vám pošlem základné informácie o študentovi a jeho adresu, jemu pošlem Vašu adresu, a možete si písať.
Študent Vám posiela listy (len výnimočne email) - v angličtine, ja Vám posielam email (len výnimočne list) - v slovenčine.
Svoj finančný príspevok 2500 SKK pre toho svojho študenta pošlete na účet v Tatra Banke


Názov účtu: Alena Takáčová
Číslo účtu: 2617846531/1100
Konštantný symbol:
Variabilný symbol: Číslo študenta
Správa pre príjmateĽa: Meno svoje alebo meno študenta
Peniažky nemúsite posielať naraz, môžete aj na viackrát.

Ako skončiť?
Jedinou podmienkou tohoto programu je, že by mal prinášať radosť na obidvoch stranách. Je to úplne dobrovoľné a slobodné, preto - ak z nejakých dôvodov nemôžete alebo nechcete pokračovať, stačí mi to napísať. Šalamúnkovi nájdeme ďalšieho sponzora a my ostaneme priateľmi.

Chcem podporiť študentov, ale nechcem, alebo neviem si písať
Udržiavať kontakt je predovšetkým povinnosťou študenta, ale je dobre, ak mu jeho sponzor odpovie :) a tímto ho aj povzbudí. A preto, ak sa nechcete viazať na konkrétneho študenta, možte náš program podporiť tak, že prispejete študentom na uniformu, alebo na predplatné časopisu, alebo na darčeky ( zvykli sme im dávať na Vianoce nejakú knižku). Je to rovnako dôležité, účinné a vítanné. Váš finančný dar na tento účel môžte poslať na rovnaké číslo účtu, len uveďte variabilný symbol 1111.

Píšu či nepíšu?
Kým som bola tam, počula som, že sponzori nepíšu... keď som tu, počúvam že študenti nepišú ... tak nič len trpezlivosť, tu aj tam, sebe aj Vám :) Študentom som vysvetľovala, že ak sa im podarí poslať aspoň dva listy za rok, že sa určite potešíme... a sponzorom pošepkám, že aspoň dve pohľadnice do roka im k radosti stačia.
Kým na našej strane je problém s časom, na tej šalamúnskej zasa s miestom, a na obidvoch stranách s angličtinou (angličtina je úradný ale nie materinský jazyk našich študentov). V Tetere, ani v dedinkách naokolo neexistuje pošta ako ju poznáme my. List sa dá poslať len v meste - v Honiare a cesta do mesta môže trvať aj niekoľko hodín. Ale tréning životných zručností - ako sa dostať na poštu, ako podať list - je tiež v cene školného :)
Listy od nás zase prichádzajú do P.O.Boxu na pošte v Honiare, odkiaľ ich sporadicky vyberá správca farnosti, prinesie na misijnú stanicu a potom štýlom podaj ďalej sa dostanú až do osady a študentovi do ruky.
Všetko čo sa nestratí a nájde adresáta - to je bonus a Šalamúnove ostrovy majú veľmi pekné poštové známky.

Ako písať adresu?
Hlavne ju treba písať v každom liste ( aj tú svoju a lepsie bez makcenov a bez dlznov), lebo v 80% vlhkosti papier dlho nevydrží a v bambusových chatrčkách nemajú nábytok so šuflíkmi, ani škatule od topánok. Listy sa ťažko skladujú a ľahko sublimujú ...
Ak sa Vám niečo podobné stane tiež, napíšte - adresu študenta Vám rada prezradím. Väčšina študentov má adresu na misijnú stanicu Tetere, niektorí na školu, ak je to vzdialená internátna škola.
Komunikácia e-mailom je teoreticky možná, ale prakticky ťažko realizovateľná. Študent by musel vedieť základy počítačov ( niektorým som ich už dala), a ešte by si musel vedieť nájsť čas a peniaze do internet kaviarne. Len niektoré školy majú internet a aj to nie pre každého. Študenti vyšších ročníkov ( form 5, form 6, form 7) zo škôl v meste majú na mailovú komunikáciu väčšiu šancu. Odporúčam - spýtať sa študenta a poslať mu svoju mailovú adresu...

Kto sme my?
My nič, my sme len muzikantky a sme tri... jedna Anka v Námestove, na Orave - Severozápadná pologuľa, jedna Anna Manekiki v Tetere, Solomon Islands - Juhovýchodná pologuľa a jedna Alena medzi nimi (a tie nohy hore na obrázku sú moje, toľko sa nachodím :)

vyberáme z listov...

JUDIT RONI 20.10.2005 Alena, i thank you very much for finding a penfriend for me, to help paying my school fees. I really appreciated your generosity support towards my education. It means, that you also concerned about my education.

JEROMY REX, 2. sept. 2005 You are making a very good deal which will really help me in my destination. I know that you really have the faith of helping people who in needed. Without you I’ve never being in the situation like this in my life. So I have nothing much to say, once again thank very much for your hard working and cooperation through out this dream.

ELISABETH NGELEA 3.9.2005 Thank you very much for being so kind to us by assisting us finding our financial sponsors. This is a dedicated service for the poor. You are really sprending the Good News to the poor. Thank you for your great support.

JOHN SUBASI without your great help I will not able to complete my school fee .. ow I’ll able to continue my education next year 2006

ROSE TIMI 12.12.2005 My mami also said that ashe had missed everything that you used to do together, she hope and pray that you must come back to Solomon again ...

HELINA VAVANGA 24.10.2005 I’m just here to say thank you very much for your generosity and concern towards my education. I know that you already faced in reality the standard of living in the Solomons. And I hope you’d familiar with.

BLANDINA TOLIA – I lost my penfriend address....I sent the post card to you and you sent to my penfriend

MATILDA RONI 5.10.2005 Alena, you are the kindfully lady from Slovakia , your face is always smile for us at Tetere. Alena, when you leave Tetere and you went to your country i was very sorry cry always came in my heart thinking about you when stay here at Tetere