sa v jazyku gahri povie KAMU LAKA NA MATAGU a presne tak - nebojácne s plnou dôverou, že sme len nástrojmi vyššieho cieľa,
sa to CD aj nahrávalo.
Od začiatku nám bolo jasné, že tých človiečikov do nahravácieho štúdia v šalamúnskom štátnom rozhlase nedostaneme -
zo šoku by sa spamätávali veľmi dlho... A tak neostávalo nič iné len poslať na všetky zelené svetové strany message,
že kedy a kam prídeme..
Osád bolo šesť - vzdialené z Tenaru tak na hodinku či dve cesty autom, samozrejme v štýle Paríž-Dakar.
Najväčší dojem na mňa urobila osada Tita - hodinka autom, potom vystúpiť, palicu do ruky,
prebrodiť rieku a po úzkom chodníku ponad jej strmý breh sme sa vnárali do hlbokej zelenej džungle...
Po dvoch hodinkách chôdze sa pred nami ukázala čistinka, na nej drevený kostolík (vlastne len strieška z palmového lístia podopretá
zopár drevenými stĺpmi a steny vypletané bambusom) a v ňom bol na oltári biely obrus a kvety vo váze...
Ženičky tam sedeli a čakali na nás a to sme ani nemeškali.. Do tejto dediny nevedú žiadne cesty, niektorí jej ľudkovia
možno auto ešte ani nevideli, ale ten open-air kostolík a atmosféra v ňom - to bolo jednoducho neopísateľne...